Máj, poézia svetabôľu, je v skutku veľkým romantickým príbehom. Filmové spracovanie (na motív básne) odkrýva milostný trojuholník: tri vášne, tri viny, tri smrti. To všetko na pozadí prírody; desivej, zradnej a ľahostajnej sily, ktorá, ako všadeprítomná bytosť, riadi svet vlastným rytmom a popritom zvádza ľudské vášne za vyšším úmyslom pochopenia lásky podfarbenej naturizmom.

Rozprávanie o troch ľuďoch je obohatené príbehom kata, ktorý na mladom odsúdencovi vykoná popravu lámáním kolesa, poslednou popravou toho druhu v Čechách. Potom sa vracia a snaží sa nájsť odpoveď na otázku : „Čia je to vina?“. Je to aj príbeh farára, ktorý dáva útechu, aj keď vie, že viera nás neuchrání ani pred smrťou, ani pred strachom z nej, ale môže sa stať našou jedinou nádejou v hodine smrti. Je príbehom opustených detí (lúpežníkov) a tých, ktorí majú pocit, že Boh k nim nie je milosrdní, aj keď…

Stretnutie otca so synom je stretnutím dvoch svetov, medzi ktorými uviazla žena. Je láska to, čo dáva ľudskému životu večnosť? Kat nepozná inú večnosť než smrť… „Čia je to vina?“ Je trest smrti málo alebo veľa? Čo zostalo po tragickom príbehu: Lebka zapichnutá na kole? Zrúcanina lúpežného hradu? Skala nad jazerom? Bez konce láska je, zklamánať láska má. Zostala príroda, zostali otázky a zostal večný príbeh. Dál odtikává čas, dál hrdliččin zve ku lásce hlas…