„Keď som s nimi, stávajú sa lepšími,“ a tak to aj bolo. Raz to povedal don Bosco mame Margite, keď prišiel domov s rozbitou hlavou. Ona mu vyčítala, aby už k takým chlapcom nechodil, keď to má tak dopadnúť. A on – takto sa vynašiel.

To isté by po tomto turnaji mohli povedať aj starší chalani hokejbalisti, ktorým už na tomto turnaji odzvonilo. Sú už naňho starí :) Ale stáli pri našich mladých „uchách“ a previedli ich premiérou na tomto slávnom košickom turnaji. Všetci súperi sa obávali, či nastúpi na „ľad“ aj Paťo Mitra a vydýchli si až vtedy, keď ho uvideli ako trénera na striedačke. Takže jedni sa učili hrať (a prehrávať :) a druhí trénovať. Zhrabli sme im najtučnejšie číslo v tabuľke – 12.

Objavili sme v tíme nové nádeje: kapitána Jakuba, ktorý sa o svoj tím staral ako Kubko a Maťko o svoje ovce; Dávida, ktorý verne nesie v sebe Kochanovské gény; Sama brankára, ktorý nebude spokojný, kým nebude mať čisté konto; Lukáša, ktorý skoro plával na asfalte; druhého Lukáša, ktorý s dobrou porciou obeda nasadil do hry všetko; tretieho Lukáša, ktorý sa Paťa Mitru nebojí a keď vyrastie, raz ho na zem zloží – veď sú bratranci; Sebastiána, ktorý veľa nenavravel, len pozorne sledoval, do akej chasy sa to dostal a inak bol spokojný; Rafa, ktorý keď hral 2 minúty, tak 2 minúty išiel vypľuť dušu; Domina, ktorý nejednou strelou na bránu aj nás prekvapil a pridal svoj podiel srandy, aby sa tím nenudil a nakoniec drobcov Tomáša a Kristiána, ktorí sa zhostili úlohy maskotov tímu a tak sme im prepáčili ich papučový štýl behu za loptičkou. Výsledky boli tesné: 7:0 – 5:2 – 5:0!

Kto chce o tom nielen počuť, ale ja vidieť, nech si klikne na http://www.facebook.com/vht2011