Viktor Z. sa zobudil a odhodil zo seba učebnicu fyziky. Tá s rachotom dopadla na zem. “Ale nie, bol to len zlý sen“, povedal si, keď si uvedomil, čo sa mu preháňa hlavou. Snívalo sa mu o tom, ako na strednej museli čítať poviedku Premena od Kafku, a on kvôli tomu musel odložiť najnovšiu zbierku úloh z matematiky. Umyl sa a začal jesť, no mozog mu neprestával pracovať ďalej. Rozmýšľal o sústave 64 matíc so 128 rovnicami a 256 neznámymi, pričom musel brať do úvahy tlak kvapaliny v nádobe na jedinú kvapku a tiež hrúbku planktónu v Toryse poniže Hanisky. Keď tu zrazu, opäť, myšlienka na sen. No bolo to iné. Prišiel na ten algoritmus v Pascale, ktorým všetkých ľudí premení na chrobáky. Bolo to čudné, pretože od svojich šiestich rokov prestal na mat – fyz myslieť len dva razy. Prvýkrát myslel na bakteriálnu bunku, a inokedy na to, že prečo nie sú kyslé uhorky červené. Pripravil si desiatu, a vybral sa do školy. Mal rád svoju školu a preto už trikrát úmyselne prepadol a spoliehal sa na sociálny štát. Deň, ktorý sa začal takto znepokojujúco mu ubehol ako voda. Tri prednášky aplikovanej matematiky a teórie množín, plus detaily Van Der Graafovho Perpetuum Mobile, ako aj to, že raz opravil profesora, mu zdvihlo pokazenú náladu. Večer už zaspával s pocitom dobre vykonanej práce. Takto pekne mu ubehol mesiac, dva, a nič pozoruhodné sa nestalo. Okrem… Zdalo sa mu, že na stole a dlážke je trochu viac prachu ako inokedy. Zasa sa tie upratovačky flákajú, pomyslel si, no ďalej sa tomu nevenoval. Väčšiu pozornosť však zaslúžil čierny chrobák, ktorý liezol po jeho zošite. A vtedy sa všetky synapsie 63% mozgovej kapacity ktorú využíval spojili, a on si na niečo spomenul. Ten algoritmus… za premennú x nedosadil 3,14 ale π, s desatinným rozvojom po sedemnáste miesto. Uvedomil si dôsledky a začala sa ho zmocňovať panika. A keď prezrel históriu Borlandu Pascal, bola jeho hrôza úplná. Nebol to len sen. Týmto programom nechtiac premenil všetky ženy na chrobáky.

Aj tak všetci zomrieme.
–MM--