Ciao tutti! Srdečne pozdravujem môj Prešov, všetkých a každého osobne. Prešiel už viac ako mesiac od našej púte po stopách don Bosca a ja som si povedal, že si túto púť ešte trošku natiahnem – ale len na štyri roky :)
Bývam v jednom z deviatich saleziánskych domov v Turíne, ktorý voláme podľa miestnej štvrte Crocetta. V komunite je nás okolo 80 saleziánov, z toho 61 študentov z 15 krajín sveta (Vietnam, Mjanmarsko, India, Sýria, Egypt, Nigéria, Haiti…). Okrem toho s nami bývajú ešte 90 vysokoškoláci, funguje tu oratko, verejná kaplnka, divadlo, telocvičňa. A to všetko má svoju „hlavu“ – direktora don Testu.
Život je premyslený do najmenších detailov: kto zasvieti v kaplnke svetlo desať minút pred modlitbami, kto chodí po lieky, kto nosí jedlo na stôl, kto ho zas odnesie – všetko. Zabudol som ešte na zvonček, ktorý nás sprevádza celým dňom. Toto je tu asi najťažšie, ale bez toho by to tu nemohlo fungovať.
Škola je tu na veľmi dobrej úrovni. Je to vlastne prvý saleziánsky teologický inštitút vôbec (od r.1923) a medzi inými tu študovali don Quadrio (v procese blahorečenia) či don Bertone (súčasná pravá ruka Svätého Otca). S jazykom sa samozrejme ešte trápim, ale som rád, že im aspoň rozumiem.
Počas víkendu chodievame všetci na apoštolát do niektorého z piemontských oratiek – ja som dostal už známu Alessandriu, kde som sa s vami v septembri rozlúčil. Sme na sídlisku „Cristo“, v ktorom snáď býva viac imigrantov ako domácich. V oratku to vyzerá asi ako u nás na streetworku, aj keď sú tu aj vzácne osobnosti, no predovšetkým skvelá komunita.
V piatok (29.10.) sme boli na Valdoccu, kde sa zavŕšil rok blahoslaveného don Ruu. On bol prvý nástupca don Bosca a hoci mnohí predpovedali, že po smrti don Bosca sa Saleziánska spoločnosť rozpadne, stal sa presný opak: Spoločnosť sa rozrástla zo 773 spolubratov na 4001 v 38 krajinách sveta. Nech tak aj naše nové dielo v Prešove rastie a nech sa v ňom uchová duch don Bosca. Myslím na vás a arrivederci v decembri na otvorení nového strediska!
štello.sdb