po dlhšom čase som nakukla, len je smiešne, že lavender je anonymná a Dano nie, pochopila som, že pôsobenie Ducha svätého je o viere, ako aj viera vo všetko vo všeobecnosti…:-) nieje trochu pokrytecké, keď sa na svojej anonymite zabávaš? podotýkam ja niesom zo strediska

Myslím si, že si obišiel dosť veľa vecí, ale ja svoj pevný názor na ne mám, takže si ich nepotrebujem veľmi ozrejmiť; do tejto diskusie som sa pridala v podstate len preto, lebo som chcela vedieť, ako zareaguješ na určité veci ohľadom témy, ktorá sa tu rozoberá (teda sa rozoberala). Je mi trochu smiešne, keď okolo seba v stredisku prejdeme a ja sa snažím tváriť prirodzene, aby nič neprezrádzalo, že som, kto som a Ty nič netušiac na mňa len tak pozrieš :-)

Pokladáš teda teraz našu debatu za ukončenú? ;o)

Teraz nie je dôležité, kto som, ale čo si myslím. A myslím si, že stretnutie tu nie je nevyhnutné. Nejde o to, že by som sa bála prezentovať svoje myšlienky aj naživo, to nie. Len chcem ostať tajomstvom, teda aspoň zatiaľ.

Po tom všetkom, čo som tu napísala, sa Ti asi teraz bude zdať divné, čo budem tvrdiť, ale chcem, aby si poznal môj názor na vec úplne. Stotožňujem sa s Tvojim názorom, že takýto typ evanjelizácie, aký bol v meste počas posledných dní, neuznávam tiež. Mne ako veriacej by bolo veľmi divné, keby niekto neznámy takto prišiel ku mne a pýtal sa, či poznám Ježiša a či mám s ním otvorený vzťah… Určite by som nebola schopná robiť toto, čo oni, hoci s ním vzťah mám. Tiež preferujem vieru, ktorú človek predovšetkým aplikuje do svojho obyčajného života a pri stretnutí s nejakým neznámym sa zameriava skôr na tú jeho ľudskú stránku a tú duchovnú necháva bokom, lebo viera je aj tak milosť, hoci by mu mohol hučať o Bohu, koľko by chcel a odôvodňovať teologickými knihami. Ani si nevieš predstaviť, koľko názorov a myšlienok, ktoré si vyslovil buď Ty alebo aj ostatní saleziáni na kázniach, spovediach alebo na duchovných cvičeniach, som si vzala k srdcu a rozmýšľala o nich, stavala svoj duchovný život (čo ešte aj robím). Ja keď sa rozprávam s ľuďmi na tých charizmatických stretnutiach, sú dosť… poviem to rovno – „vymytí“. Dosť často sa tam diskutuje a ja nemám chuť sa tými ľuďmi baviť o ich duchovnej kríze, keď nemajú život v poriadku. Na chvály, to hej, ale že by na spoveď? O trvalom spovedníkovi už ani nehovorím. Veľmi tam vynikám. Poznám jedného, čo vedie také stretnutia v jednom spoločenstve a on mi povedal, že som oveľa duchovne ďalej, než všetci ostatní a aj to, že som so svojimi myšlienkami kontroverzná… Asi preto, že sa pýtam, keď už niekde som a niečo tam robím, proste rozmýšľam nad tým. Naša téma je väčšinou porovnávanie saleziánskej a charizmatickej spirituality. Ten človek ešte povedal, že si VEĽMI váži vašu prácu s mladými a deťmi. PS: Ten rozhovor osobne s Tebou by nebol zlý, ale zatiaľ ho netreba. PS2: Asi by si odpadol, keby si si zistil, kto som ;o)